Dni skúšok

Rev. Malcolm Hedding

17 Sep 2011

Takzvaná „arabská jar“ sa nebadane mení na „arabskú zimu“, demokratické hnutie na Blízkom východe stagnuje či rovno padlo za obeť militantným islamským skupinám ako Moslimské bratstvo, odnož al-Káidy, Hizballáh, Hamas a ďalším radikálnym organizáciám usilujúcim o zničenie Izraela.

Kresťanskí sionisti schopní rozsudzovania pravdaže takýto vývoj predpokladali, ale naši západní politici boli znovu nevšímaví voči nebezpečenstvám obsiahnutým priamo v danom hnutí. Toto v kombinácii s novou globálnou vlnou antisemitizmu a slabým vyhranením sa voči radikálnemu islamu v orgánoch OSN a EÚ zanechalo Izrael v izolácii a teraz dokonca aj prezident Obama ponechal Izrael vystavený nebezpečenstvu svojím potvrdzujúcim vyhlásením o návrate k hraniciam spred roku 1967.

Neprekvapuje, že Palestínčania sú posilnení a postupujú smerom k jednostrannému vyhláseniu svojej nezávislosti pod dohľadom Valného zhromaždenia OSN, ktoré sa stretne v septembri tohto roku. Dokonca i keď USA toto vyhlásenie vetujú, vďaka väčšinovej podpore v OSN získajú psychologické víťazstvo s nedozernými dôsledkami.

So smútkom konštatujeme, že medzi západnými politikmi sa arabsko-izraelský konflikt stal nadmieru príkrym, kedže vytrvalo odoláva rozhodnému riešeniu a často privádza aj tie najzbehlejšie politické mozgy do slepej uličky. Napríklad Tony Blair sa problematikou zaoberá už dlhé roky, vlastne od svojho odchodu z úradu vo Veľkej Británii, ale jeho úsilie zatiaľ neprinieslo takmer žiaden pokrok. To isté by sa dalo povedať o Georgovi Bushovi, francúzskom prezidentovi Šarkozym a mnohých ďalších. Aj veľkí medzinárodní hráči ako EÚ, USA a OSN rozohrali viaceré iniciatívy, ktoré dopadli rovnako neúspešne.  Príbeh sa opakuje a my sa musíme pýtať na dôvod, prečo je tomu tak? Odpoveď je v zásade jednoduchá; všetci odmietajú zobrať do úvahy radikálne islamské učenie, ktoré nepripúšťa zmienku o existencii nemoslimského štátu na území, ktoré kedysi patrilo pod nadvládu islamu. Dáva nám to aj odpoveď na otázku, prečo Hamas a OOP majú vo svojich zakladajúcich listinách zmienku o  úplnom a celkovom vyhladení Izraela. To je presný dôvod toho, prečo nemohol Arafat nikdy podpísať dohodu a prečo protestujúci na námestí v Káhire jedným dychom súčasne volajú po demokratických slobodách a odstránení Izraela. A vysvetľuje to dôvod, prečo sa iránsky prezident Ahmadínedžád už rutinne dožaduje vymazania Izraela z mapy sveta. Politikom toto nedochádza, lebo nepoznajú islamskú teológiu a nie sú schopní uveriť, že niektorí ľudia môžu byť takýmto spôsobom odovzdaní myšlienke zničenia iného národa.

A ako výsledok tu máme dve veci: Po prvé, agonicky zápasiaci Izrael a po druhé, vystupňovaný pocit, že je potrebné záležitosť uzavrieť bez ohľadu na pravdu, fakty, históriu alebo spravodlivosť. V mysliach mnohých politikov je Izrael malý, nevýznamný, bez prítomnosti ropných nálezísk a mal by sa podriadiť raz a navždy, aby sa celá táto sága mohla skončiť.  A tak počúvame od západných vodcov výzvy k tomu, aby si Izrael sadol za jeden stôl k rokovaniu s Hamasom. Podnikajú sa pokusy o rehabilitáciu Hizballáhu ako osvieteného hnutia, s ktorým sa dá jednať a ľavicové skupiny v spolupráci s radikálnymi moslimmi vypravujú „flotily“, aby vystavovali skúškam izraelskú suverenitu. Opäť sú problémom Židia a len keby odišli, svet by mal pokoj!! Tuším sme už niečo podobné čítali v knihe s názvom „Mein Kampf“. Svet skladá veľkú morálnu skúšku a to len šesťdesiatosem rokov po holokauste. Čas sa kráti!

Biblia sa preto nemýli, keď hovorí, že veľká temnota pokryje zem, ale nad Izraelom povstane pravé svetlo. (Izaiáš 60,1-3). Nehovorí sa tu o neprítomnosti slnečného svetla, alebo o zatemnení skutočným tmavým oblakom. Nie, je tu reč o morálnej a duchovnej temnote, ktorá povstáva v ľudských srdciach. Tí, ktorí už dávno zavrhli Bibliu a židokresťanský hodnotový systém dnes nemajú žiaden kompas, ktorý by ich viedol skrze tento hriechom poznačený svet. Temnota je dôsledkom a rozhodnutia svedčiace o tejto temnote získavajú prevahu.

Malý národ, ale pre svet opäť predstavuje test. Rétorika poznačená kompromisom predáva ľud, ktorého existencia je nadprirodzená, ale ktorý má za sebou príbeh naplnený veľkými trápeniami. A Boh sa ako vždy pozerá!

Žijeme v časoch skúšok a Boh Biblie sa naozaj pozerá a hoci vie, že bezbožný svet pôjde cestou vzbury proti Jeho zámerom s Izraelom, od svojej Cirkvi očakáva, že bude stáť pevne v podpore, žehnaní a modlitbách za Izrael. Žiaľ nie je tomu tak, no sú na svete zbory a organizácie ako ICEJ, predstavujúce svetielko nádeje. Nech nad nami Pán bdie a drží si nás blízko Jeho srdca, aby sme mohli úspešne zložiť skúšku v týchto nebezpečných časoch. On ostáva ochrancom Izraela, ale volá i nás, aby sme mali podiel na tejto službe. Kto odpovie na toto volanie?

(Článok bol prvýkrát uverejnený 25.7.2011 a publikovaný v časopise Jerusalem Post - Christian Edition pod názvom Days of Testing.)

Vytlač    Pošli priateľovi