O uzatváraní zmlúv s Bohom

David Parsons

20 Sep 2011

Každodenne po celom svete pribúdajú noví a ďalší kresťania, ktorí v sebe objavujú rastúcu lásku k Izraelu a viac si uvedomujú charakter Božieho vyvolenia židovského národa, ktoré má trvalú platnosť.  

Rovnako narastá aj počet tých kresťanských sionistov, ktorí odmietajú prijať platnosť populárnych a rozšírených eschatologických výkladov a časových schém, ktoré Izraelu priznávajú len úlohu ďalšej tehličky, ktorá zapadá do celkového prorockého obrazu. Hovoríme najmä o tých schémach, kde Cirkev uniká do neba zatiaľčo Izrael musí prejsť peklom. Príde im to neosobné, vzdialené a protichodné vzhľadom na vášeň, ktorá horí voči Izraelu v ich srdci.

Namiesto špekulatívnych tabuliek o budúcich udalostiach preto kresťanskí sionisti uprednosťňujú pevnejšie biblické základy, ktoré lepšie korešpondujú s ich zápalom pre dnešný Izrael. Tieto nachádzajú v biblickom koncepte takzvanej „teológie zmluvy“ (angl. orig. covenant theology).

Zatiaľčo niektorí kresťania zaujímajú voči biblickému proroctvu veľmi fatalistický prístup a často sa prehnane zameriavajú na jeho tienistú stránku, teológia zmluvy prináša naopak pozdvihujúci pohľad založený na samotnom Božom charaktere a Jeho neodvolateľných  zasľúbeniach voči Izraelu. Pozerá sa na Božie dôležité zmluvy s Abrahámom, Mojžišom, Dávidom a nakoniec na Novú zmluvu ako na príbeh, ktorý nám poukazuje na Boží plán záchrany celého ľudstva, v ktorom židovský národ zohráva centrálnu úlohu – v minulosti aj v budúcnosti. Vskutku, zmluvy „patria Izraelu“, ako hovorí apoštol Pavol v liste Rimanom 9,4.

Teológia zmluvy učí, že deje izraelského národa v priebehu časovej línie až do zavŕšenia sú riadené zasľúbeniami, ktoré Boh odovzdal v jedinej prísahe Abrahámovi, Mojžišovi a Dávidovi a ktoré vyvrcholili v Novej zmluve (List Židom 6,13-20). Články tejto zmluvy upravujú podmienky vzťahu medzi Bohom a Izraelom, ktorý sa stáva Jeho prostriedkom pre spásu celého sveta – nakoniec vidíme, ako Boh cez tento národ dáva svetu zasľúbeného Mesiáša v osobe Ježiša Krista (Rimanom 9,5).

Židovský proroci v tomto koncepte predstavujú „sluhov“ týchto zmlúv. Nemôžu vybočiť z hraníc zmluvných zasľúbení a zabezpečenia, ktoré Boh už s prísahou potvrdil. Ich prorocké výroky však hovoria o spôsobe, akým Boh tieto zasľúbenia napĺňa a naplní. Preto ak chceme biblické proroctvá vykladať, najprv musíme porozumieť účelu, pojmom a podmienkam týchto po sebe idúcich zmlúv s Izraelom. Práve tu sa mnohé dispenzacionalistické interpretácie vydávajú špatným smerom.

    
Preto obnova Izraela v dnešných dňoch môže a musí byť chápaná predovšetkým ako dôkaz Božej vernosti naproti Jeho zmluvným zasľúbeniam Abrahámovi; totiž, že jemu a jeho potomkom dá kanaánsku zem ako „večné dedičstvo“ (1.Mojžišova 17,8). Ďalej môžeme povedať, že tento proces obnovy bude napredovať až kým Boh nesplní sľuby tzv. dávidovskej zmluvy v tom bode, že Mesiáš bude jedného dňa sedieť na tróne Dávidovom a vládnuť celej zemi zo židovského Jeruzalema a vykúpeného izraelského národa.

Takýto prístup je osviežujúcim spôsobom zameraný na pozitívnu stránku biblického proroctva a stojí na pevných teologických základoch. Nie div, že teológia zmluvy si získava čoraz viac evanjelikálnych prívržencov.

Upozorňujeme však na prítomnosť niektorých „kazateľov prosperity“, ktorí koncept božskej zmluvy prekrúcajú tak, aby apeloval na telesnú podstatu človeka. Hovoria o uzatvorení „soľnej zmluvy“ so svojimi podporovateľmi a ponúkajú trojstranný kontrakt medzi vami, ich službou a Bohom. Takáto zmluva má zabezpečiť vaše finančné požehnanie na základe vašej finančnej podpory danej služby. V krátkosti povedané, myslia si, že je len tak možné uzavierať s Bohom kontrakty.

Takýto prístup úplne prehliada fakt, že akákoľvek božská zmluva bola najprv počatá v Božom srdci a On nachádza vhodného ľudského partnera, ktorý ma prijať zasľúbenia. Potvrdzuje to zmluva Hospodina s Noem, ktorá skrsla „v Jeho srdci“ (1.Mojžišova 8,21). Vstúpiť do zmluvy s Bohom sa nedá len tak na základe vlastného popudu; Boh si starostlivo vyberá nádobu, ktorú potom poverí svojimi istými zasľúbeniami.

Každá zo zmlúv s Izraelom mala takisto aj jedinečný zámer v napĺňaní Božieho vykupiteľského plánu. Kresťania ako tretia strana môžu byť beneficienti týchto zmlúv, ale nemôžeme uzavierať svoje vlastné oddelené kontrakty.

Naviac hovoríme tu o biblických zmluvách, ktoré sú prevažne jednostranné. To znamená, že Boh sa zaväzuje sľubmi, ktoré môže naplniť len On. Od človeka sa síce očakáva, že naplní niektoré podmienky správania sa, ale tie hlavné záväzky a ich naplnenie si Boh rezervuje pre seba.  

Tým nechceme povedať, že nemôžeme pred Bohom skladať sľuby. Biblia je v tomto jasná a hovorí, aby sme v tom prípade tieto sľuby radšej splnili.

David Parsons je mediálny riaditeľ ICEJ

Vytlač    Pošli priateľovi