V Izraeli dnes žije asi dvestotisíc občanov, ktorí prežili holokaust. Z nich približne tretina trpí finančnú núdzu, má zdravotné ťažkosti alebo žije osamelo. V roku 2009 vstúpilo Medzinárodné kresťanské veľvyslanectvo Jeruzalem (ICEJ) do spolupráce s nadáciou Yad Ezer L’Haver, aby pomohlo zabezpečiť domov pre núdznych a osamelých preživších. Domov je prvý svojho druhu v Izraeli a ponúka atraktívne ubytovanie so zabezpečenou asistenciou, pričom poskytuje teplú atmosféru domova. Jeho obyvatelia majú zabezpečené zdravé stravovanie a tešia sa zo širokej palety rekreačných aktivít.
Yad Ezer L’Haver je organizácia s dlhou a overenou históriou, počas ktorej sa osvedčila v starostlivosti o tých, ktorí sa ocitli v núdzi. Skôr ako oslovili ICEJ so žiadosťou o spoluprácu, už sami poskytovali určité ubytovanie pre preživších. Ďalšie rozširovanie kapacity domova prebieha v postupných etapách. Dnes už komplex domova pozostáva z niekoľkých budov na tej istej ulici a potrebné rekonštrukčné práce sa blížia k záveru. Zariadenie disponuje aj lekárskou a stomatologickou ambulanciou.
Sme vďační za štedrú podporu zo strany ICEJ, obzvlášť nemeckej pobočky, pretože umožnila postupné rozvinutie tohto dôležitého projektu. Avšak pre dokončenie sú súrne potrebné ďalšie financie. Ďalší uchádzači z radov preživších netrpezlivo čakajú, kedy príde rad aj na nich, aby sa pripojili k tým, čo už našli teplo domova. Zatiaľ čo viac než stovka preživších nájde ubytovanie v príjemne zariadených izbách, ďalší z tých, ktorí žijú v susedstve, budú môcť profitovať z priľahlého zdravotníckeho strediska. Preživší zo susedstva dostávajú pozvania pri rôznych príležitostiach a cítia sa byť súčasťou domova. Týmto spôsobom starostlivosť presahuje hranice domova a dotýka sa i ďalších.
Projekt môžete podporiť aj vy. Stačí, ak zašlete svoj finančný dar na účet ICEJ Slovensko 1297160551/0200 pod VS 42432. Ďakujeme.
Vimeo video - ceremónia otvorenia domova (anglicky, cca 6 minút)
Zoznámte sa s niektorými obyvateľmi:
Arieh prežil holokaust vďaka tomu, že ho ako bábätko ukryli v kresťanskej rodine, ale jeho rodičia boli zavraždení. Okolnosti v jeho neskorších rokoch života ho priviedli do finančných ťažkostí. Stratil strechu nad hlavou, až kým mu tento domov neposkytol prístrešie. Hovorí: „Mám tu trikrát denne stravu, pomáhajú mi s udržiavaním čistoty na izbe a mám bezplatnú zubnú starostlivosť. Dokonca organizujú všelijaké výlety a oslavy. Neviem čo by som si dnes počal bez tejto pomoci. Vďaka nim sa opäť znovu cítim ako ľudská bytosť.“
Ester žije v domove od novembra 2010 a cíti sa veľmi príjemne a bezpečne, keď môže byť medzi ostatnými preživšími. Ako štvorročná zažila hrôzu na úteku pred nacistami a schovávanie sa v lesoch. Po vojne žila istý čas v sirotinci, lebo väčšinu členov jej rodiny zabili.
Izák si spomína na ukrutné utrpenie, choroby, hlad a najmä chlad života v gete. Aby sa vyhol deportácii do vyhladzovacieho tábora, tak už ako desaťročný chlapec pracoval tvrdo ako dospelý v jednom nútenom pracovnom programe. Pri zhoršujúcom sa zdraví už nechceli žiť s manželkou sami, ale chceli byť medzi tými, ktorí prešli podobnými udalosťami a rozumejú im.
Sára časť svojho detstva prežila v temne podzemného bunkra pod ich niekdajším domom. Hovorí: „Dnes žijem v haifskom domove a obľúbila som si to tu od prvého momentu, ako som sa nasťahovala. Som nesmierne vďačná za pomoc a lásku, ktorú tu dostávam. Neviem čo by som bez nich robila.“
Vytlač
Pošli priateľovi