Trasa smrti sa zmenila na Pochod živých

Už tretí rok po sebe sa takmer 240 študentov stredných škôl zo Slovenska, Česka a Maďarska zúčastnilo medzinárodného „Pochodu živých“. Stalo sa tak v pondelok 12.apríla 2010, na Deň holokaustu, v komplexe koncentračného tábora Auschwitz pri poľskom Osvienčime. Doplnkový projekt pre študentov so zameraním na hlbšie štúdium okolností holokaustu dostal pomenovanie „Pochod spomienok a nádeje“. 

Po nocľahu v českom Třinci sme prišli v pondelok 12.apríla do poľského Osvienčimu. Toto je len polovica slovenskej výpravy – 40 študentov a ich pedagógov z Bratislavy, Levíc a Šiah. Ďalších 40 študentov zo Žiliny prišlo druhým autobusom. Slovenská vlajka na vysokej tyči a banner Slovakia sa nám zídu aj ako dobrý orientačný bod v dave.

Podujatie pre študentov aj tento rok zorganizovala slovenská a česká pobočka Medzinárodného kresťanského veľvyslanectva Jeruzalem (ICEJ), spoločnosť Chevra Slovensko a maďarská nadácia Pochod živých. Mladí ľudia z troch stredoeurópskych krajín si tak mali možnosť pripomenúť tragické osudy Židov, ktorí boli počas II. svetovej vojny systematicky vyvražďovaní v koncentračných táboroch.

Z parkoviska autobusov sa presúvame jedným zo zadných vchodov do tábora Auschwitz. Príznačný je hrôzostrašný dvojitý plot z ostnatých drôtov. Dnes to bola vcelku „príjemná“ prechádzka, ale vtedy boli tie ostnáče pod vysokým napätím. A len pre spresnenie, to „vtedy“, nebolo dávno. Len necelých 70 rokov, čiže dĺžka života jednej generácie.

Príležitosť „dotknúť“ sa

Študenti stredných škôl mali osobnú príležitosť presvedčiť sa o rozsahu zla, spáchaného pod vplyvom nacistickej ideológie. Zo Slovenska prišlo 80 študentov. V sprievode svojich pedagógov diskutovali so slovenskými, českými a maďarskými historikmi o faktoch z obdobia holokaustu.  

Profesor Pavol Mešťan, riaditeľ Múzea židovskej kultúry v Bratislave, sa opäť predstavil ako skvelý sprievodca históriou holokaustu na Slovensku. Jeho rodičia sa zachránili len preto, že nacistom sa minul vražedný plyn Cyklón B. Väčšia časť zvyšku jeho rodiny toto „šťastie“ nemala. Pre študentov a ich pedagógov bol nielen zdrojom cenných informácií, ale aj výborným spoločníkom takmer trojdňového programu.

Za slovenskú stranu projekt podporilo Múzeum židovskej kultúry na Slovensku, ktoré zastupoval jeho riaditeľ prof. Pavol Mešťan. Spolu s historičkou Zuzanou Taláškovou zo Vzdelávacieho a kultúrneho centra Židovského múzea Praha viedli v nedeľu, v predvečer pochodu, prednášku a workshopy pre študentov o udalostiach z obdobia holokaustu na Slovensku a v ČR.

Tri kilometre, znamenajúce smrť

Na druhý deň, v pondelok, sa študenti pripojili k zhruba 10.000 účastníkom medzinárodného „Pochodu živých“ z rôznych krajín sveta. Absolvovali trojkilometrovú trasu z Auschwitzu do vyhladzovacieho tábora Birkenau, z ktorého už spravidla nebolo žiadneho návratu. Ide o každoročný symbolický pochod na trase, ktorú museli v čase II. svetovej vojny absolvovať väzni koncentrákov denne v nepredstaviteľných neľudských podmienkach.

Tu je už celá skupina zo Slovenska kompletná. V priestoroch tábora Auschwitz čakáme na svoje miesto v celom sprievode zloženého zo zástupcov veľkého množstva národov. Napriek slnečnému počasiu sme všetci cítili rozpaky a úzkosť v krku. Baraky a tábor, ktorý nemusel nikdy stáť...

Smutne známy hlavný vchod do tábora Auschwitz. Tade prešlo státisíce Židov. Aj zo Slovenska! Nadpis nad bránou „Arbeit macht frei“ (po nemecky „Práca oslobodzuje“) je doteraz varovaním pre celý nežidovský svet. Svojím krutým sarkazmom bol povestným posledným pľuvancom do tváre Židov, pred ich odvlečením na nedobrovoľnú smrť.

Masa asi 10.000 účastníkov sa pomaly hýbe na trase ich „nekonečnej cesty“. Ako živí sme prišli demonštrovať, že nechceme, aby sa to zopakovalo a dávame najavo želanie života pre národ Izrael. Smutné je pre tento aktuálny svet to, že treba demonštrovať aj za takúto samozrejmosť.   

Tu sme v cieli. Brána, ktorá je symbolom toho, že bez osobného vzťahu so živým Bohom sa človek môže zmeniť aj na vražedné monštrum. Teraz nás za ňou čakala ďalšia tichá spomienka za mŕtve milióny Židov. No len pár rokov dozadu si tu niekto dovolil zriadiť továreň na smrť. Aj „vďaka“ značnej pasivite cirkvi a veľkej časti kresťanského sveta.

Tohtoročný pochod bol osobitne zameraný na spomienku vyvraždenia 1,5 mil. detí v čase holokaustu. Cieľom bolo poskytnúť študentom možnosť spoznať, na základe štúdia historických udalostí, nebezpečenstvo intolerancie a okrem iného podporiť dobré vzťahy medzi národmi. Podujatie bolo jasným odmietnutím stále častejšie sa objavujúcich snáh o spochybňovanie holokaustu.

Vytlač    Pošli priateľovi