Sviatok stánkov je aj sviatkom kresťanov

Cesta do Izraela je vždy niečím vzrušujúca. V septembri 2010 sme sa vydali na dlho pripravovaný zájazd pre viac ako 40 ľudí na kresťanskú oslavu židovského Sviatku stánkov. Od roku 1980, tento rok teda už tridsiaty krát, ju v Jeruzaleme organizuje Medzinárodné kresťanské veľvyslanectvo Jeruzalem (anglická skratka ICEJ). Zo Slovenska to bol historicky prvý zájazd tohto v takom hojnom počte.

Prečo vlastne majú kresťania oslavovať so Židmi ich sviatok? Odpoveďou je Slovo zo Zachariáša 14,16: „A stane sa, že každý, kto pozostane zo všetkých tých národov, ktoré prijdú proti Jeruzalemu, bude prichádzať hore z roka na rok, aby sa klaňal Kráľovi, Hospodinovi Zástupov, a aby slávil slávnosť stánkov.“ Jedna z tých častí Písma, ktorá jasne odkazuje na spoločné korene Židov a kresťanov.

Najveselšia časť roka

Sloganom tohtoročného Sviatku stánkov ICEJ bol „Jeruzalem, chválou na zemi“. Tento rok prišlo na pozvanie ICEJ opäť viac ako 5.000 kresťanov z celého sveta. Najväčšiu skupinu tvorili už tradične „všadeprítomní“ Brazílčania. 

V rozpätí siedmych dní sme si mohli vychutnávať bohatý program seminárov a vyučovaní, ktoré každý večer vyvrcholili mohutnými „davidovskými“ chválami a uctievaním Pána spevom a tancom. Večerné zhromaždenia boli preto poriadnou záťažou aj na „fyzičku“. 

Ale aby žehnanie Izraelu nezostalo len za múrmi kongresového centra, organizuje ICEJ tradičný pochod Jeruzalemom.

Patrí mu predposledný deň sviatku, kedy masy kresťanov, oblečených v národných krojoch s vlajkami, transparentmi a sloganmi vyjadrujúcimi solidaritu Izraelu, prechádza v niekoľkokilometrovom sprievode centrom Jeruzalema. Tisíce obyvateľov Jeruzalema nadšene tlieskajú. V ich očiach je hlavne radosť, slzy, ale aj otázniky...

...a prišiel aj Bonnke

Zaujal jednoduchosťou a zrozumiteľnosťou. Počas dopoludňajšieho kázania v centre Jeruzalema hovoril svedectvá zo svojej služby v Afrike. Kázanie živého evanjelia Ježiša Krista v jeho podaní sprevádzajú uzdravenia a zázraky, ktoré cirkvi v Európe tak chýbajú. Dôvod, prečo sa za Európu treba intenzívne modliť.  

Dopoludňajšia služba vyvrcholila spoločnou deklaráciou Božieho Slova do našich životov a pre Jeruzalem. Prvá veta jeho večernej služby v oáze En Gedi na brehu Mŕtveho mora znela: Milujem Izrael! Nasledovala druhá: Som evanjelista!  

Povedať v Izraeli verejne, že ste evanjelista znamená vždy riziko, že si niekoho nahneváte. Ale to bolo na Bonnkem úžasné, že nerobil kompromisy.

A ešte o cene našej viery

Okrem Jeruzalema sme navštívili Kumran, Massadu, dopriali sme si jedinečný zážitok kúpania v Mŕtvom mori, ale aj cestu na sever ku Genezaretskému jazeru a krst v Jordáne pre naše štyri nové sestričky.  

Jedinečným zážitkom bola plavba po Genezaretskom jazere a zastávky na rôznych pamätných miestach... 

No zážitkom, ktorý nám vyrazil dych, bolo stretnutie s pastorom Naima Khouryho v Betleheme. Vedie asi 200členný zbor znovuzrodených kresťanov na území Palestínskej samosprávy. Jeho životné svedectvo o tom, ako prijal Ježiša a ako sa mu podarilo založiť zbor v Betleheme, ktorý je obývaný takmer výlučne arabským obyvateľstvom, sa nedá vymyslieť.  

Pre nás to bol jeden taký Bonnke v teréne, ktorý tiež nerobí kompromisy. Jeho brat bol zabitý teroristami, na budovu zboru bol 14krát spáchaný bombový útok, on sám má prestrelené rameno.  

Naďalej však koná podľa rémy od Pána – zostať v Betleheme a pokračovať v šírení evanjelia. Tam sme si uvedomili, aká je cena našej viery a koľko sme za ňu ochotní zaplatiť na Slovensku, kde nám prakticky nič nehrozí. 

Vytlač    Pošli priateľovi